mein blog

Na slovenskej hudobnej scéne sa to v poslednej dobe podozrivo hemží anjelmi. Čím to bude? Dostali sa azda slovenské vydavateľstvá do područia akejsi mocnej kresťanskej sekty? Blíži sa apokalypsa a slovenskí „umelci“ dbajú o našu spásu? Alebo sú anjeli dnes proste IN? Nie. Už aj bežnému poslucháčovi/spotrebiteľovi musí byť jasné, že slovenská hudobná produkcia je na tom zle. Nejaký ten anjelik sa mihne aj v gigahite Za tebou od Pehy, v poslednom klipe kapely Nocadeň, dnes som mal možnosť zhliadnuť Fornax (alebo také niečo, názov kapely som si, bohužiaľ, nezapamätal), v klipe, ktorý je síce starší, ale predsa len k téme – Najkrajšia SMS – sa Monika Zázrivcová predvádza v rúchu anjelskom, a vrcholom je formácia Taktici & Jožo Ráž, ktorých štylistický zvrat v dvojverší „radil sa tam s pánom bohom/ že mi život dáva“ ničí moje slabo počujúce ucho viac ako pobyt na death metalovej párty. Je pravda, že od národa, ktorý zbožňuje Elán ako kapelu z vycibreným zmyslom pre hudbu i text toho veľa čakať nemožno, ale toto? Prečo Slováci nemajú radi pokrok? Bude Elán, No Name alebo Gladiátor ešte aj o tridsať rokov vydávať albumy obmieňajúce tú istú tému, s tou istou štruktúrou a zvukom? Príde mesiáš? Obávam sa, že keby aj prišiel, skapal by od hladu. A niektorí zatiaľ zhrozene počítajú, koľko vulgarizmov obsahuje najnovšia skladba od Kontrafaktu. Nebudem seba ani vás presviedčať o tom, že je to nejaká strašná alternatíva alebo kultúra, ale v porovnaní s tým, čo tu máme... Nedávno som videl na ČT2 mladého pána z nemenovanej rešpektovanej českej kapely, ako sa veľmi uznanlivo vyjadroval o slovenskej hip-hopovej scéne a závidel nám veci, ktoré sa na Slovensku v tejto oblasti nahrávajú. Ja zase slepo závidím bratom Čechom, ktorí majú Monkey Business, ktorí majú Dana Bártu, ktorí majú Support Lesbiens, ktorí majú Penerov strýčka homeboye. O nás sa dá povedať, že sme mali – mali sme Malevil, mali sme Ženu z lesoparku, mali sme Free Faces, a Chiki Liki Tu-A by už tiež bola minulosťou, keby to chlapcov tak úprimne nebavilo. Na Slovensku sa totiž progresivita a snaha robiť niečo od srdca trestá. Ja viem, že sme malá krajina a trh je zlý, ale to je naozaj také nemožné mať trochu cit pre kultúru? Vyzerá to tak. Človek, ktorý nemá rád prvoplánové popové pesničky s tradičnou štruktúrou sloha/refrén/sloha/refrén/refrén/refrén/refrén/refrén si buď pustí niečo z archívu, prípadne spoza hraníc, alebo mu zostáva už len populárna hip-hopová tvorba. Ak nie je z Petržalky alebo iného ghetta, tak sa s textami síce príliš nestotožní, ale aspoň má dobrý pocit, že na Slovensku je ešte niekto, komu sa texty písať chce. Čo sa o No Name, Eláne alebo Pehe nikdy povedať nedalo.